VEPORIKUM
Podobne ako v prípade tatrika aj veporikum je zložené z kryštalinického podkladu a obalových sekvencií mladopaleozoického až mezozoického veku.
Kryštalinikum veporika je tvorené predovšetkým viacerými často špecifickými varietami granitoidných hornín a kryštalickými bridlicami rôzneho stupňa premeny (migmatity, ruly, svory, fylity). V kryštaliniku veporika sú pomerne dobre zacho¬vané relikty hercýnskej tektonickej stavby. Prevažná časť kryštalinika je tvorená strednou hercýnskou litotektonickou jednotkou a na rozdiel od tatrika tu vystupuje aj spodná najmenej metamorfovaná hercýnska litotektonická jednotka.
Geologická a tektonická stavba kryštalinika je značne komplikovaná. Spôsobuje to predovšetkým nezanedbateľný podiel hercýnskej tektoniky a jeho následné výrazné alpínske prepracovanie. Vertikálne členenie veporika vychádzalo z rôzneho pomeru zastúpenia jednotlivých typov kryštalínických hornín a obalových sekvencií. Podľa tohto princípu bolo veporikum rozdelené (od juhu na sever) na kohútsku zónu, kráľovohoľskú zónu, krakľovskú zónu a ľubietovskú zónu. Jednotlivé zóny boli na seba nasunuté alebo ich oddeľovali subvertikálne uložené zlomy (napr. muránsko-divínsky zlom, pohorelská línia). Neskôr s preukázaním alpínskej príkrovovej pozície kryštalinika prevládlo horizontálne.
Obalové sekvencie veporika je možné rozdeliť na dva odlišné vývoje: obalová sekvencia južného veporika (federátska sekvencia) a obalová sekvencia severného veporika (sekvencia Veľkého Boku). Federátska sekvencia vystupuje v kohútskom a kráľovohoľskom pásme. Lemuje najjužnejší okraj veporika a ponára sa pod gemerské pásmo pozdĺž lubeníckej línie a zároveň podstiela Muránsku planinu. Na východnom okraji gemerského pásma t. j. v Branisku a Čiernej hore nebola doposiaľ preukázaná. Sekvencia Veľkého Boku je prítomná hlavne v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier.
Federátska sekvencia je komplikovaný systém tektonických šupín. Vrstevný sled je od spodného do vrchného triasu. Jej integrálnou súčasťou sú však aj horniny vrchného karbónu a permu (revúcka skupina), ktoré sú však často tektonicky osamostatnené. Najvýraznejší litostratigrafický člen sú dolomity vrchného triasu (nor), ktoré zastupujú karpatský keuper. Týmto sa federátska sekvencia najpodstatnejšie odlišuje od obalovej sekvencie severného veporika.
Sekvencia Veľkého Boku je charakteristická svojou spätosťou s kryštalinickým podkladom, litostratigrafickou a tektonickou afinitou k fatriku (krížňanskému príkrovu) a vrstevným sledom od permu po najvyššiu spodnú kriedu (alb). Tektonické postavenie sekvencie Veľkého Boku je spojené s fatrikom predstavuje tektonickú jednotku, ktorá paleogeograficky patrila do sedimentačného priestoru fatrika (južný okraj fatrika). Počas alpínskej tektogenézy bola presunutá spolu s kryštalinickým podkladom, s ktorým nestratila autochtónnu (obalovú) pozíciu na tatrikum. Typickou zónou jej vystupovania sú oblasti bezprostredného kontaktu tatrika a veporika.
Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"