NEOGÉNNE PANVY

Neogénne panvy vznikali v závere horotvorných procesov vytvárajúcich dnešný orogén Západných Karpát. Ich výplň Ich výplň často dosahuje aj niekoľko km hrúbky. Tvoria ju molasové sedimenty ležiace diskordantne a transgresívne na svojom podloží. Zastúpené sú hlavne íly, piesky, štrky, evapority, uhoľné a vulkanoklastické formácie. usadené v morskom, brakickom, jazerno - riečnom a terestrickom prostredí. Spodnomiocénne panvy, situované v tylovej časti flašovej akrečnej prizmy a frontálnej časti centrálnych Západných Karpát vznikali prevažne v transpresnom režime. Transtenzný režim kontroloval predovšetkým vývoj stredno až vrchnomiocénnych a pliocénnych paniev.

Panvy a kotliny sú výraznými morfotektonickými štruktúrami Západných Karpát. Medzi panvy radíme štruktúrne rozsiahle a často polyfázovo vznikajúce sedimentárne akumulácie neogénu - Viedenskú panvu, Dunajskú panvu a Východoslovenskú panvu. Kotliny vytvárajú plošne menej rozsiahle a štruktúrne jednoduchšie sedimentárne akumulácie neogénu často zovreté medzi pohoriami. Medzi kotliny radíme: blatniansku depresiu, rišňoveckú depresiu, komjatickú depresiu, Trenčiansku, llavskú, Oravskú, Bánovskú, Hornonitriansku, Turčiansku, Žiarskú, Zvolensko-slatinskú kotlina, Rožňavskú, Ipeľskú, Rimavskú a Lučeneckú kotlinu.

Veľké panvy (Viedenská, Dunajská, Východoslovenská) boli v strednom a zčasti aj vrchnom miocéne súčasťou rozsiahleho epikontinentálneho mora rozprestierajúceho sa nad jednotkami centrálnych a vnútorných karpát. Izolácia sedimentačných priestorov od mediteránneho mora v bádene zapríčinila postupný pokles salinity. Od panónu sa panvy stali súčasťou veľkého panónskeho jazera. V pliocéne sa od neho postupne oddeľovali.

Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"