ZÁPADNÉ KARPATY - ÚVOD A GEOLOGICKÉ ČLENENIE

Karpaty sú súčasťou európskeho alpínskeho orogénu, ktorý sa v dvoch etapách - severnej a južnej, tiahne od pobrežia Atlantického oceánu smerom na východ. Severnú vetvu tvoria pohoria Pyreneje, Alpy, Karpaty a ďalej východným smerom Kaukaz až Himaláje. Južná vetva je tvorená Betickou kordilierou, Apeninami, Južnými Alpami, dinaridami, helenidami a pokračuje smerom na východ do pohorí Malej Ázie. Horská reťaz Alpíd vznikla postupným uzatvorením oceánu Tethys v mezozoiku (druhohorách) a terciéri (treťohorách). Oceán Tethys sa rozprestieral medzi megakontinentami Laurázie (podstatná časť dnešnej Euroázie) a Gondvany (podstatná časť dnešnej Afriky). Posledným zvyškom Tethys je stredozemné more v jazve medzi Európou a Afrikou, kde začína nový geologický cyklus. Karpaty sa delia na Západné, Východné a Južné. Územie Slovenska je takmer bezozvyšku tvorené Západnými Karpatami, len južné oblasti sú súčasťou Panónskej panvy, ktorá sem zasahuje z oblasti Maďarska.

Západné Karpaty sa nachádzajú na území východnej Moravy a Sliezska, Slovenska, južného Poľska a severného Maďarska. Západná geografická hranica s Východnými Alpami sa kladie do prielomu Dunaja v Devínskej bráne (Porta Hungarica), pričom však Hainburské vrchy na druhej strane Dunaja geologicky aj orograficky patria ešte Malým Karpatom. Východnú geografickú hranicu predstavuje údolie rieky Uh. Geologické vymedzenie oboch hraníc je podstatne zložitejšie. Na západe zasahujú totiž jednotky Severných Vápencových Álp, tvoriace podložie viedenskej panvy až do oblasti Malých Karpát. Podobne jednotky Východných Karpát tvoria podložie transkarpatskej (východoslovenskej panvy).

Horský reťazec Západných Karpát sa vyznačuje príkrovovou stavbou. Jeho morfologické členenie výrazne ovplyvnila mladá terciérna (treťohorná) história horstva. Už na prvý pohľad sú nápadné panvy predstavujúce nížiny a kotliny, ostro kontrastujúce s chrbtami pohorí, ktorých morfológia je podmienená ich geologickou stavbou.

Alpínsky vývoj Západných Karpát sa odzrkadľuje v ich súčasnom morfologickom a štruktúrnom členení. Vonkajší neoalpínsky oblúk pohoria tvoria externidy. Po ich obvode na svahu českého masívu (severoeurópskej platformy) sa nachádza čelná predhlbeň, vyplnená neogénnymi sedimentami. Ďalej nasleduje pásmo flyšových príkrovou, ktoré boli postupne zvrásnené počas terciéru. Najvnútornejšia jednotka externíd je bradlové pásmo, ktoré sa začalo formovať na rozhraní kriedy a paleogénu. Južnejšie sa nachádzajú jednotky interníd. Alpské jednotky zasahujú na územie Slovenska v podloží neogénnej (mladotreťohornej) výplne Viedenskej panvy, nevystupujú však na povrch. V minulosti bolo do stavby Západných Karpát začlenené aj pohorie Bükk v Maďarsku, dnes však vieme, že je súčasťou dinaríd a do jeho dnešnej pozície bolo transportované horizontálnym pohybom v terciéri.

Vrásnenie interníd bolo ukončené pred vrchnou kriedou (cca pred 65 miliónmi rokov). Externidy boli zvrásnené vterciéri (30 - 12 miliónov rokov). Jednotky interníd obsahujú aj zvyšky staršej - hercýnskej tektogenézy.

Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"

Bradlové pásmo