FLYŠOVÉ PÁSMO
Na slovenskom území sú jednotkami flyšového pásma tvorené pohoria Biele Karpaty, Javorníky, Kysucké Beskydy a Oravské Beskydy, Turzovská, Kysucká a Oravská vrchovina, Oravská magura, Čergov, Busov, Ľubovnianska a Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy. Flyšové pásmo tvorí mohutný akrečný klin s odhadovanou hrúbkou až do 7 km. Vyznačujú sa príkrovovou stavbou a budované sú usadenými horninami kriedového, ale hlavne paleogénneho veku, v tzv flyšovom vývoji (striedanie ílovytývh bridlíc a pieskovcov). Flyšové usadeniny vznikajú na okraji kontinentov v predpolí ktorých panuje tektonický nepokoj. Predstavujú hlbokovodné sedimenty, ktorých podložie je obyčajne tvorené bázickou kôrou oceánskeho typu (vzhľadom na ich vznik).
Oceánska kôra vzhľadom na svoju vyššiu mernú hmotnosť je schopná podsúvať sa (subdukovať) pod ľahšiu kôru pevninského typu. Pri subdukcii sú sedimenty odliepané od svojho sedimentárneho podližia a hromadia sa v podobe príkrovou (akrečného klinu) pred pevninskou kôrou
Pôvodný sedimentačný priestor flyšového pásma zanikal postupne od konca paleogénu až do vrchného miocénu práve v procese subdukcie jeho pôvodného podložia pod blok vnútorných Západných Karpát. Pri tomto procese bolo pôvodné podložie úplne pohltené a sedimentárne horniny sú v podobe príkrovov presunuté ďaleko pred svoje predpolie, ktorým je európska platforma. Európska platforma tvorila vzdialenejší - severný okraj pôvodného sedimentačného priestoru flyšového pásma.
Predpokladá sa, že styk európskej platformy a vnútorných Západných Karpát nezasahuje ďaleko pod vnútorné Karpaty a na povrchu sa približne kryje s priebehom bradlového pásma.
Vo flyšovom pásme rozlišujeme dve hlavné tektonické jednotky, ktoré reprezentujú skupiny príkrovou. Vonkajšiu tzv. krosnenkú jednotku a vnútornú - magurskú jednotku. Magurská jednotka je presunutá na krosnenskú jednotku.
KROSNENSKÁ JEDNOTKA
Krosnenská jednotka sa tektonicky člení na čiastkové príkrovové jednotky: podsliezska jednotka (tiež nazývaná ako ždánicko-podsliezska jednotka), sliezska jednotka, dukelská jednotka a predmagurská jednotka. Zo spomenutých čiastkových jednotiek na územie Slovenska zasahuje hlavne dukelská jednotka, ktorá buduje severovýchodný okraj Slovenska približne v pruhu severovýchodne od Medzilaboriec po Sninu. Sliezska jednotka sa vyskytuje v obmedzenom rozsahu severne od Turzovky (oblasť Klokočová). Stratigrafický resp. vekový rozsah dukelskej jednotky je vrchná krieda až oligocén. Veľmi typickým litologickým členom je menilitové súvrstvie, ktoré je tvorené hnedými ílovcami s vložkami pieskovcov a čiernymi rohovcami, ktoré vznikli zo schránok rozsievok (vrchný eocén až spodný oligocén) a podmenilitové súvrstvie (eocén) tvorené pestrými (zelené, sivé, červené) ílovcami a pieskovcami. Na Morave sa v krosnenskej jednotke a na rozhraní s magurskou jednotkou vyskytujú aj sedimenty jury (v minulosti označované ako tzv. vonkajšie bradlové pásmo).
MAGURSKÁ JEDNOTKA
Magurská jednotka buduje podstatnú časť flyšového pásma na území Slovenska. Zahrňuje čiastkové príkrovové jednotky: račiansku, bystrickú, krynickú a bielokarpatskú. Je tvorená hlavne z flyšových sedimentov paleogénneho veku (paleocén - stredný oligocén). Kriedové sedimenty sú na povrchu zastúpené podradnejšie aj keď prítomnosť vrchnej kriedy na báze príkrovov bola preukázaná. Čiastkové príkrovové jednotky sú generálne nasunuté na sever a v západnom úseku flyšového pásma končia šikmo na bradlovom pásme. V oblasti Oravy sú spätne (generálne smerom na juh) presunuté na bradlové pásmo.
Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"