Bratislava - Rösslerov lom
Lokalizácia
Longitude: +17°7'9.12" E; Latitude: +48°10'53.58" N; východné úbočie Kamzíka. Mestká časť Bratislava - Nové Mesto.
Žltou guličkou je označená pozícia opisovanej lokality. Červená gulička označuje pozíciu neďalekej lokality Bratislava - Briežky v tých istých horninách.
Vzorky minerálov z lokality Bratislava - Rösslerov lom
Dá sa nájsť na tejto lokalite: kremeň, annit, muskovit, draselný živec, plagioklas, zirkón, beryl, almandín, monazit
 lupene cca 5 x 3 cm |
 lupene cca 5 x 2 cm |
Rosslerov lom patrí ku klasickým lokalitám Západných Karpát aj keď sa už dlhšiu dobu neťaží. Známy je hlavne obsahom pegmatitových žíl s veľkými lupeňmi annitu, ale aj nálezom berylu.
Popis
Prístup na lokalitu je pomerne jednoduchý. Ulicou smerom na Briežky. Za železničným podchodom treba odbočiť doprava. K opustenému lomu Vás privedie panelová cesta. V lome sa už neťaží a bol vyhlásený za prírodnú pamiatku, pričom predmetom ochrany sú steny lomu. Na tento fakt Vás upozorní tabuľka pri ceste.
 |
Červeným krúžkom je označená pozícia opisovanej lokality.
Nachádzajú sa tu drobno až strednozrnné biotitické až dvojsľudové granodiority preniknuté množstvom aplitoidných až pegmatitových žíl. Granitové pegmatity tvoria žily (hrubé do 3 m), často so zonálnou stavbou. Prevláda hrubokryštalická živcovo-kremenno-sľudová zóna, bloková mikroklínová zóna a kremenné jadro, lokálne je vyvinutá aplitická zóna a grafitický pegmatit. Kremeň je masívny, lokálne tvorí nedokonale vyvinuté svetlosivé kryštály zarastené v blokovom K-živci. Čierne lištovité kryštály biotitu asociujú s muskovitom. Granát-almandín tvorí tmavočervené kryštály veľké do 3,5 cm. Akcesorický zirkón a vzácny beryl sa vyskytujú v asociácii s masívnym kremeňom, muskovitom a mikroklínom.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Niekoľko fotiek dokumentujúcich pomaly zarastajúce steny lomu. Kliknutím fotky zväčšíte.
Chcete zverejniť vlastné fotky tejto lokality? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com
Geológia
Lom bol založený v horninách tzv. bratislavského masívu, ktorý možno charakterizovať ako hercýnsku intrúziu pera-luminózneho, vápenato-alkalického charakteru s afinitou k typu S (Cambel a Vilinovič, 1987; Petrík et al., 2001; Broska et al., 2006). Predstavuje zonálny masív v smere predĺženia SV - JZ. Na jeho stavbe sa podieľa 5 typov granitických hornín. Drobno- až strednozrnné biotitické granodiority (s častými xenolitmi biotitic-kých rúl a amfibolitov) preniknuté žilami pegmatitov/aplitov tvoria vrchnú časť masívu a nachádzajú sa v jv. časti masívu. Strednozrnné neporfýrické muskoviticko-biotitické granodiority podstielajú vrchnú časť masívu a v súčasnom erozívnom zreze sa nachádzajú v sz. časti masívu. Porfýrické hrubozrnné muskoviticko-biotitické granodiority až granity tvoriace hlbšiu časť plutónu prerážajú cez nadložné typy najmä v osovej časti bratislavského masívu. Svetlé mylonitizované „leukokratné" muskovitické a dvojsľudové granity lemujúce masív zo sz. časti sú skôr produktom deformácie a alterácie ako magmatickej frakcionácie. Suitu granitických hornín dopĺňajú biotiticko-amfibolické diority vo forme malých telies a žíl vjjv. časti masívu. Horninotvorné minerály granodioritov na tejto lokalite tvorí xenomorfný kremeň, hypidiomorfný plagioklas, pertitický K-živec, biotit a muskovit. Granát (almandín > spessartín), fluórapatit, zirkón, monazit-(Ce), xenotím-(Y), ilmenit a pyrit patria k charakteristickým akcesorickým minerálom granitov bratislavského masívu.
Zdroj: Vysvetlivky ku geologickej mape Malých Karpát
Ďalšie zdroje informácii o lokalite
Podnety a námety
Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com