Domov | Kontakt | Instagram | Youtube

Minerály a mineralogické lokality Západných Karpát

unquote
unquote
unquote
unquote
unquote
unquote
unquote

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

Pucov

Vzorky minerálov z lokality Pucov

Dá sa nájsť na tejto lokalite: kremeň (číre obojstranne ukončené kryštáliky), Mn oxihydroxidy.

kremen
Kremeň
xx do 3 mm
kremen
Kremeň
xx do 3 mm
kremen
Kremeň
xx do 3 mm

 

 

Na lokalitke sa nachádza vrstva Mn oxihydroxidov totožnej genézy ako na blízkej lokalite Dolný Kubín Bziny. Pre zberateľov je ale zaujímavejšie, že obsahuje drobné, približne 3 mm veľké, obojstranne ukončené kryštáliky kremeňa (marmarošské diamanty).

Tu sú zavesené moje prebytky v zbierke na výmenu/predaj.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Geológia

Paleogénne horniny oblasti Oravy patria k tzv. centrálno – karpatskému paleogénnemu vývoju, ktorý Gross – Köhler – Samuel (1984), ako tzv. Podtatranskú skupinu rozčlenili na štyri súvrstvia (Borovské, Hutianske, Zuberecké a Bielopotocké) a jednu jednotku nižšieho rádu (Pucovské vrtsvy). Na Orave tvoria Oravskú kotlinu a Skorušinské vrchy. Výskyty Mn sú viazané na Hutianske súvrstvie.

Hutianske súvrstvie je tvorené hrubými lavicami premenlivo vápnitých ílovcov, ktoré sa striedajú s lavicami zlepencov, jemnozrnných pieskovcov, siltovcov, brekcií a pelokarbonátov. Pomer pieskovcom k ílovcom je zhruba od 1:4 do 1:10, miestami i viac (Gross et. al., 1984).

Mn mineralizácia bola formovaná rastom v plytko morských podmienkach. Mn bol dodaný terestrickým zvetrávaním, potom koncentrovaný v hlbšej anoxickej zóne stratifikovaného oceánu a v priebehu transgresie sa dostal do oxidickej zóny a bol vyzrážaný v podobe oxihydroxidov na šelfe. Force & Cannon (1988) udávajú ako prostredie vzniku tohto typu rúd okraj fácie čiernych bridlíc stratifikovaného mora, keď v zóne bohatej na O2 dochádza k vyzrážaniu oxihydroxidov a v hlbších častiach s redukčnejšími podmienkami karbonátov Mn.

Obdobná mineralizácia rovnakého genetického typu a stratigrafickej príslušnosti (Rupel) sa vyskytuje aj na iných miestach na Slovensku (Kišovce - Švábovce, Michalová, Konská - Stránske, Ráztočno) alebo v Európe (Nikopol - Ukrajina, Chitura - Gruzinsko, Obrochishte - Bulharsko, Binkılıç - Turecko) a je spätá s paleoenvironmentálnymi zmenami na stratigrafickej hranici eocén / oligocén. Neskorý eocén bol z klimatického hľadiska prechodnou periódou medzi stredoeocénnym klimatickým optimom a ranno oligocénnym klimatickým ochladením. Toto ochladenie spojené s alpínskou tektonikou spôsobilo významné paleoenvitonmentálne zmeny v karpatských paleogénnych panvách. Jednou z najdôležitejších zmien geneticky spätá s Mn mineralizáciou bola izolácia Paratethys od stredozemného mora (Rögl, 1999). Od skorého oligocénu poskytuje sedimentárna výplň záznamy dosvedčujúce izoláciu od otvoreného mora (Soták, 2010). Tieto podmienky spôsobili vytváranie anoxických paniev so stagnujúcimi stratifikovanými vodami. V tomto období bola paleoenvironmentálnymi podmienkami CKPP, podobne ako iné panvy v priestore Paratethys, veľmi podobná súčasnému Čiernemu moru (Soták, 2010). Okyslišenie panvy sa zlepšilo počas sedimentácie hutianskeho súvrstvia, ktoré je interpretované ako transgresívne a obsahuje prevažne ílovcové/prachovcové litofácie (Soták, 2001, 2010).

Generálny genetický model vzniku takejto Mn mineralizácie je spätý s koncentráciou Mn v hlbších častiach stratifikovaného mora s redukčnými podmienkami, v ktorých je Mn+4 vysoko rozpustný. V priebehu transgresie je Mn „upwellingom“ vynášaný do plytkejších vôd, kde na hranici oxidačno – redukčných (Mn+2/Mn+4 redoxcline) podmienok dochádzalo k jeho vyzrážaniu v podobe oxyhydroxidov. Po pochovaní bol mangán ranne diagenetickou redukciou Mn+4 na Mn+2 v redukčnom prostredí s vysokým obsahom organických látok vyzrážaný na rozhraní voda – sediment v podobe karbonátov (Sapožnikov 1970; Roy, 2006; Force & Cannon, 1988; Öztürk & Hein, 1997; Varentsov, 2002; Rojkovič, 2006).

Podľa Rojkoviča (2008) predstavujú primárnu Mn mineralizáciu v paleogénnych sedimentoch centralnokarpatskej paleogénnej panvy karbonáty Mn (manganokalcit, kutnohorit, rodochrozit), pričom oxihydroxidy sú výsledkom oxidácie Mn karbonátov supergénnymi procesmi.

Zdroj: Rojkovič, 2008

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podobné lokality

Podobnou lokalitou je Dolný Kubín - Bziny.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kľúčové slová

Pucov, Mn oxihydroxidy, kremeň.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podnety a námety

Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | radoslav.vavercak@gmail.com