Poprad - Kvetnica
Lokalizácia
Longitude: +20°16'52.32" E; Latitude: +49°1'30.48" N - malý lom
Longitude: +20°17'6.66" E; Latitude: +49°0'33.12" N - veľký lom
Približne 2 km južne od mesta Poprad.
Červenými guličkami sú označené pozície malého a veľkého lomu.
Vzorky minerálov z lokality Poprad - Kvetnica
Dá sa nájsť na tejto lokalite: chalcedón (niekedy achát), kalcit, epidot, azurit, malachit, chalkopyrit, covellit, bornit, chalkozín.
 vzorka 6 x 4 x 4 cm |
 výrez 10 cm |
 výrez 6 cm |
 vzorka 6 x 4 x 4 cm |
 výrez 7 mm |
 výrez 7 mm |
Hystoricky sa krajšie vzorky chalcedónov a achátov dali nájsť v malom lome. Mandle mali aj decimetrové rozmery. Vrstvičky v achátoch, ako aj chalcedón, majú červené, oranžové a ružové odtiene farieb. Hlavne červená farba je pre ne charakteristická a niekedy veľmi výrazná.
Popis
Oba lomy sa nachádzajú na ľavej strane štátnej cesty smerom z Popradu do Hranovnice. Malý (nečinný lom) sa nachádza bližšie k Popradu. Veľký na ceste medzi Kvetnicou a Hranovnicou. Veľký lom je stále činný a strážený 24 hodín denne. Pri vstupe je preto lepšie ohlásiť sa u strážnika. Treba mať dobrú obuv a poväčšine dovolí prejsť sa po lome (niekedy sprevádzajú) a nazbierať vzorky.
 |
Červeným krúžkom je označená pozícia opisovanej lokality.
Pri Kvetnici sa nachádzajú dva lomy v paleobazaltoch (melafýroch) chočského príkrovu. Menší lom je v dnešnej dobe už opustený a postupne ho pohlcuje vegetácia. Najspodnejšia etáž je už zatopená. V paleobazaltoch sú pomerne časté mandle vyplnené chalcedónom (niekedy achátom) a uhličitanmi (zrejme kalcit). Väčšie mandle mali spravidla uhličitanové jadro obalené chalcedónom alebo achátom. Uhličitany v jadre tvoria občas malé kryštalické drúzy. Hornina je pomerne popraskaná, rovnako vzorky achátov sú prestúpené drobnými trhlinkami.V súčasnosti je ešte možné nájsť vzorky aj v malom lome, avšak nálezy sú postupom času zriedkavejšie. Dnes je väčšia šanca nájsť pekné vzorky vo veľkom lome bližšie k Hranovnici. V oboch lomoch je možné zbierať taktiež vzorky epidotov, v žilkách má tendenciu vytvárať zhluky drobných kryštálikov. V malom sú pomerne časté aj znaky Cu mineralizácie - menšie povlaky malachitu a azuritu, tiež drobné zrniečka primárnej mineralizácie. Azurit tvorí miestami drobné tabuľkovité kryštáliky. Povlaky malachitu a azuritu sa nachádzajú hlavne na južných svahoch lomu. V okolitých lesoch ešte zrejmé stopy po dávnych kutacích prácach.
 |
 |
 |
malý lom - zarastajúce steny lomu, zatopená spodná etáž
 |
 |
 |
Veľký lom - pomerne veľký niekoľkoetážový lom, stena s mandlami vyplnenými prevažne mliečnym kremeňom, menej achátom. Kliknutím fotky zväčšíte.
Chcete zverejniť vlastné fotky tejto lokality? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com
Geológia
Kozie chrbty oddeľujú od seba dve zníženiny zemskej kôry - Popradskú a Hornádsku kotlinu. Sú úzkou hrasťou orientovanou v rovnobežnom smere, podobne ako Nízke Tatry. Z juhu aj zo severu má hrasť Kozích chrbtov ostré zlomové ohraničenie. Kozie chrbty sa členia sa na dve časti: Važecký chrbát a Dúbravu. Najvyšším vrchom je Kozí kameň (1 255,3 m n. m.). Hlavný chrbát pohoria málokde klesá pod 1 000 m n. m. a vytvára tak vizuálne kompaktnú hradbu.
Pohorie dnes budujú najmä rôzne druhohorné horniny triasového menej jurského veku, predovšetkým vápence, dolomity a dolomitické vápence. Vznikali na bývalom oceánskom dne v období druhohôr, asi pred 200 mil. rokov. Tieto sedimenty sa pri alpínskom vrásnení koncom druhohôr oddeľovali od svojho podložia tvoreného žulovými a premenenými horninami a presúvali sa na rôzne dlhé vzdialenosti od miesta pôvodného výskytu. Nazývajú sa príkrovy. Na tomto území patria jednej z najvýznamnejších príkrovových jednotiek Západných Karpát – chočského príkrovu. Geológovia ho nazývajú tiež hronikum. Jeho bázu tvoria úlomkovité usadené horniny charakteru pieskovcov, bridlíc a arkóz (pieskovce bohaté na živce). Sú prvohorného – permského veku. Na niektorých miestach v nich vystupujú rozsiahle telesá melafýrov. Tieto staré čadiče sú pozostatkom dávnych sopiek z konca prvohôr. V melafýroch (paleobazaltoch) sa nachádzajú dutiny po unikajúcich plynoch. ktoré sa po určitom čase vyplnili rôznymi minerálmi, vyzrážanými z vodných roztokov kolujúcich v hornine. Nazývajú sa mandle. Majú guľovitý, elipsovitý alebo nepravidelný tvar. Veľkosť mandlí je od 2 do 100 mm, niekedy aj viac. Po údere kladivkom často vypadávajú z horniny.
Obidve lokality predstavujú kameňolomy, ktoré sú situované v permských andezitovo-bazaltových vulkanitoch s polohami vulkanoklastík, ktoré sú zaraďované do malužinského súvrstvia ipoltickej skupiny hronika (Vozárová, Vozár 1988). Ipoltická skupina reprezentuje vulkanosedimentárny komplex zložený z mnohonásobne sa nad sebou opakujúcich sedimentárnych cyklov malých i veľkých hrúbok a pozostáva z nižnobocianskeho a malužinského súvrstvia (Vozárová, Vozár 1981, 1988). Malužinské súvrstvie vystupuje v nadloží nižnobocianskeho súvrstvia, z ktorého sa pozvoľne vyvíja bez znakov prerušenia sedimentácie. Zahŕňa hrubú sukcesiu striedajúcich sa zlepencov, pieskovcov a bridlíc so sporadickým zastúpením nerovnomerne hrubých medzivrstiev chemogénnych sedimentov. Súčasťou malužinského súvrstvia sú produkty polyfázového synsedimentárneho riftogénneho andezitovobazaltového vulkanizmu s kontinentálnym tholeiitickým magmatickým trendom (Vozár 1997; Dostal et al. 2003). Malužinské súvrstvie predstavuje časové rozpätie spodný až vrchný perm (Planderová 1973; Planderová, Vozárová 1982)
Podobné lokality
Podobnými lokalitami sú Sološnica a Lošonec v Malých Karpatoch a Malužiná - Svidovo v Nízkych Tatrách.
Ďalšie zdroje informácii o lokalite
Podnety a námety
Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com