Dobšiná - lom Teliatko
Lokalizácia
Longitude: +20°21'59.46" E; Latitude: +48°49'39.18" N; nečinný azbestový lom v severnej časti mesta Dobšiná.
Červenou guličkou je označená pozícia opisovanej lokality.
Vzorky minerálov z lokality Dobšiná - Teliatko
Dá sa nájsť na tejto lokalite: chryzotil, aragonit, antigorit, andradit (diamantoid, topazolit), chalcedón - achát, lizardit, nikelín, krutovit, falcondoit, galenit, magnetit, forsterit, magneziochromit, riebeckit.
 hrúbka žilky 6 mm |
 výrez cca 1,5 cm |
 výrez cca 1 cm |
 jednotlivé xx max 1 mm |
 jednotlivé xx max 1 mm |
 jednotlivé xx max 1 mm |
 jednotlivé xx max 1 mm |
 hrúbka žilky cca 6 mm |
 vzorka 10 cm |
Dlhodobo je najatraktívejším minerálom tejto lokality zelený andradit (diamantoid, topazolit). Tvorí do 3 mm veľké kryštály, väčšinou trávovozelenej farby so skleným leskom. Medzi významnejšie nálezy z posledných rokov patrí nález achátov. Veľký význam tohto nálezu spočíva vo výnimočnej genéze. Acháty sú typické produkty postvulkanickej SiO2 mineralizácie, preto sa vyskytujú prevažne vo vulkanických horninách. Acháty v Dobšinej sa nachádzajú v serpentinizovaných peridotitoch, ktoré sú veľmi chudobné na kremeň, a SiO2 formy reprezentované najmä opálom sa vyskytujú v externých častiach ultrabázických telies ako sekundárne produkty. Achát v Dobšinej tvorí spolu s kalcitom brekciovitú výplň až 15 cm hrubých žíl. Ďalšími známimi minerálmi serpentinitového telesa pri Dobšinej sú chryzotil (veľkosť jednotlivých vlákien vo vláknitých zelenožltých až sivohnedých odtieňoch s charakteristickým hodvábnym leskom dosahuje 3 cm), lizardit, antigorit. Všetky sa v dnešnej dobe ešte dajú v lome nazbierať, aj keď na krajšie vzorky sú už zriedkavejšie.
V severnej časti lomu bola nájdená žilná hydrotermálna mineralizácia s krutovitom, nikelínom a galenitom, ktorá sa geologickou pozíciou a najmä parageneticky (dominantné zastúpenie nikelínu, hojný výskyt galenitu, absencia sideritu a iných karbonátov s obsahom Fe výrazne odlišuje od klasických Ni-Co žíl v oblasti Dobšinej (Števko et al, 2013).
Za zmienku ešte stoja veľmi pekné a estetické vzorky aragonitu.
Popis
Prístup na lokalitu je pomerne jednoduchý z niekoľkých strán. Pomerne rozsiahli lom je veľmi dobre prístupný. V niektorých častiach je badateľná erória terénu. Ťažba v lome bola ukončená v roku 1998 a v roku 2010 bola značná časť lomu zrekultivovaná a prebudovaná na slnečnú fotovoltaickú elektráreň.
Slnečné kolektori sú oplotené a všade sú kamery, takže sa môže stať, že Vás príde vyprevadiť strážnik. V lome sa, okrem toho, občas potulujú všelijaké individuá.
 |
 |
 |
Kliknutím fotky zväčšíte.
Chcete zverejniť vlastné fotky tejto lokality? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com
Geológia
Serpentinity (hadce) vznikli premenou peridotitov, pyroxenitov a olivinických gabier pri procese serpentinizácie. Je to nízkoteplotný väčšinou autometamorfný proces, pri ktorom dochádza k oxidácii a hydratácii na kremík chudobných mafických a ultramafických hornín. Dochádza k nemu väčšinou už na morskom dne. Na kremík chudobné minerály v peridotitoch, hlavne olivín a Mg-pyroxény sa menia na minerály serpentínovej skupiny (antigorit, chryzotil a lizardit), brucit a magnetit. Vznikajú i pomerne vzácne minerály ako awaruit (Ni3Fe). Horniny pri tom absorbujú veľké množstvo vody a v puklinách narastajúce minerály serpentínovej skupiny spôsobujú ich ďalšie rozpukanie.
Serpentinitové teleso na severnom okraji Dobšinej je známe aspoň dvesto rokov, lomom však bolo otvorené až od roku 1918. Ide o bezkoreňový alpinotypný serpentinizovaný ultrabazit šošovkovitého tvaru, v pôdoryse oválny, s rozmermi v smere V – Z asi 700 m. Styk serpentinitovej šošovky s okolím je výrazne tektonický a aj samotná šošovka bola tektonickými pohybmi rozdelená na niekoľko častí.
Teleso je zložené z masívneho, do rôznej miery tektonicky postihnutého serpentinitu prevažne tmavozelenej, sivozelenej a žltozelenej, menej čiernej farby, rôzne popretínaného žilkami zelenkasto bieleho chryzotilového azbestu (Hovorka et al., 1985). Minerálne zloženie najzachovanejších (čiernych) častí (olivín, ortopyroxén, klinopyroxén, spinel) zodpovedá lherzolitu. Bezprostredné okolie serpentinitovej šošovky tvoria sericitické a karbonátovo-sericitické fylity, mramory, metakonglomeráty, modré bridlice, tektonické brekcie, slienité vápence a bunkovité dolomity, ktoré spolu s vlastným telesom predstavujú jurskú tektonickú melanž Meliatskej tektonickej jednotky resp. príkrovu Bôrky nasunutú na paleozoické formácie Gemerika (Kamenický 1957; Zlocha, Hovorka 1971; Jaroš et al. 1981; Hovorka et al. 1985; Mello et al. 2000; Ivan 2002; Ivan, Méres 2009; Putiš et al. 2012).
Zdroj: wikipedia, Ivan a Méres, 2009, Števko et al, 2009
Podobné lokality
Podobnou lokalitou je Muránska Dlhá Lúka a Kobeliarovo
Podnety a námety
Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com