Dolný Kubín - Bziny
Lokalizácia
Longitude: +19°20'0.18" E; Latitude: +49°13'22.98" N, cca 500 m JV od časti Dolného Kubína - Bzín.
Červenou guličkou je označená pozícia opisovanej lokality.
Vzorky minerálov z lokality Dolný Kubín - Bziny
Dá sa nájsť na tejto lokalite: Ranciéit
 polarizačný mikroskop |
 polarizačný mikroskop |
 polarizačný mikroskop |
 elektrónový mikroskop |
 elektrónový mikroskop |
 elektrónový mikroskop |
Ranciéit, ani iné minerály Mn, netvorí na tejto lokalite makroskopické kryštály. Ide skôr o mineralogickú / petrofrafickú zaujímavosť. Mn oxihydroxidy sa tu nachádzajú v podobe čiernohnedých jemnozrnných vstiev v ílovcoch a pieskovcoch.
Popis
Približne 300 m družstevnou ulicou za poľnohospodárskym družstvom treba na rázcestí odbočiť vľavo na most. Lokalitka sa nachádza ešte asi 200 m poľnou cestou.
 |
Červeným krúžkom je označená pozícia opisovanej lokality.
V záreze cesty v ílovcoch a pieskovcoch hutianského súvrstvia vychádza na povrch niekoľko vrstiev s Mn oxihydroxidmi, medzi ktorými bol identifikovaný ranciéit. Genéza tohto výskytu sa prakticky rovnaká ako genéza väčších výskytov Mn rúd v Levočských vrchoch (Kišovce, Švábovce, Hôrka), Rajeckej kotline, príp. pri Michalovej, Ráztočne.
 |
 |
 |
Poľná cesta s odkrytými vrstvami s Mn oxihydroxidmi. Kliknutím fotky zväčšíte.
Chcete zverejniť vlastné fotky tejto lokality? Sem s nimi. | mineraly.karpat.com
Geológia
Paleogénne horniny oblasti Oravy patria k tzv. centrálno – karpatskému paleogénnemu vývoju, ktorý Gross – Köhler – Samuel (1984), ako tzv. Podtatranskú skupinu rozčlenili na štyri súvrstvia (Borovské, Hutianske, Zuberecké a Bielopotocké) a jednu jednotku nižšieho rádu (Pucovské vrtsvy). Na Orave tvoria Oravskú kotlinu a Skorušinské vrchy. Výskyty Mn sú viazané na Hutianske súvrstvie.
Hutianske súvrstvie je tvorené hrubými lavicami premenlivo vápnitých ílovcov, ktoré sa striedajú s lavicami zlepencov, jemnozrnných pieskovcov, siltovcov, brekcií a pelokarbonátov. Pomer pieskovcom k ílovcom je zhruba od 1:4 do 1:10, miestami i viac (Gross et. al., 1984).
Mn mineralizácia bola formovaná rastom v plytko morských podmienkach. Mn bol dodaný terestrickým zvetrávaním, potom koncentrovaný v hlbšej anoxickej zóne stratifikovaného oceánu a v priebehu transgresie sa dostal do oxidickej zóny a bol vyzrážaný v podobe oxihydroxidov na šelfe. Force & Cannon (1988) udávajú ako prostredie vzniku tohto typu rúd okraj fácie čiernych bridlíc stratifikovaného mora, keď v zóne bohatej na O2 dochádza k vyzrážaniu oxihydroxidov a v hlbších častiach s redukčnejšími podmienkami karbonátov Mn.
Obdobná mineralizácia rovnakého genetického typu a stratigrafickej príslušnosti (Rupel) sa vyskytuje aj na iných miestach na Slovensku (Kišovce - Švábovce, Michalová, Konská - Stránske, Ráztočno) alebo v Európe (Nikopol - Ukrajina, Chitura - Gruzinsko, Obrochishte - Bulharsko, Binkılıç - Turecko) a je spätá s paleoenvironmentálnymi zmenami na stratigrafickej hranici eocén / oligocén. Neskorý eocén bol z klimatického hľadiska prechodnou periódou medzi stredoeocénnym klimatickým optimom a ranno oligocénnym klimatickým ochladením. Toto ochladenie spojené s alpínskou tektonikou spôsobilo významné paleoenvitonmentálne zmeny v karpatských paleogénnych panvách. Jednou z najdôležitejších zmien geneticky spätá s Mn mineralizáciou bola izolácia Paratethys od stredozemného mora (Rögl, 1999). Od skorého oligocénu poskytuje sedimentárna výplň záznamy dosvedčujúce izoláciu od otvoreného mora (Soták, 2010). Tieto podmienky spôsobili vytváranie anoxických paniev so stagnujúcimi stratifikovanými vodami. V tomto období bola paleoenvironmentálnymi podmienkami CKPP, podobne ako iné panvy v priestore Paratethys, veľmi podobná súčasnému Čiernemu moru (Soták, 2010). Okyslišenie panvy sa zlepšilo počas sedimentácie hutianskeho súvrstvia, ktoré je interpretované ako transgresívne a obsahuje prevažne ílovcové/prachovcové litofácie (Soták, 2001, 2010).
Generálny genetický model vzniku takejto Mn mineralizácie je spätý s koncentráciou Mn v hlbších častiach stratifikovaného mora s redukčnými podmienkami, v ktorých je Mn+4 vysoko rozpustný. V priebehu transgresie je Mn „upwellingom“ vynášaný do plytkejších vôd, kde na hranici oxidačno – redukčných (Mn+2/Mn+4 redoxcline) podmienok dochádzalo k jeho vyzrážaniu v podobe oxyhydroxidov. Po pochovaní bol mangán ranne diagenetickou redukciou Mn+4 na Mn+2 v redukčnom prostredí s vysokým obsahom organických látok vyzrážaný na rozhraní voda – sediment v podobe karbonátov (Sapožnikov 1970; Roy, 2006; Force & Cannon, 1988; Öztürk & Hein, 1997; Varentsov, 2002; Rojkovič, 2006).
Podľa Rojkoviča (2008) predstavujú primárnu Mn mineralizáciu v paleogénnych sedimentoch centralnokarpatskej paleogénnej panvy karbonáty Mn (manganokalcit, kutnohorit, rodochrozit), pričom oxihydroxidy sú výsledkom oxidácie Mn karbonátov supergénnymi procesmi.
Zdroj: Rojkovič, 2008
Podobné lokality
Podobnou lokalitou je Pucov.
Podnety a námety
Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | mineraly.karpat@gmail.com