Neogénne a kvartérne vulkanity
Neovulkanity sa nachádzajú v dvoch oblastiach: stredoslovenskej a východoslovenskej. V stredoslovenskej oblasti (stredoslovenské neovulkanity) tvoria pohoria Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Poľanu, Javorie, Ostrôžky a Krupinskú planinu. Posledné produkty vulkanizmu v stredoslovenskej oblasti sú pliocénneho až kvartérneho veku (Cerová vrchovina). Východoslovenská oblasť je tvorená Slanskými vrchmi a Vihorlatskými vrchmi. Okrem spomenutých výskytov sú neogénne vulkanity pritomné aj v bradlovom pásme na území Poľska a vo vonkajších Západných Karpatoch (pri Uherskom Brode). V Maďarsku tvoria napr. pohorie Mátra. Vulkanická činnosť v neogéne je podobne ako sedimentácia geotektonicky tesne zviazaná s procesmi subdukcie vo vonkajších Západných Karpatoch. Petrografický a geochemický charakter vulkanitov je priamo limitovaný charakterom subdukovanej platne a charakterom vrchného plášťa. Z geotekto- nického hľadiska a z hľadiska následnosti vulkanotektonických procesov nie je možné separovať neogénny a kvartérny vulkanizmus. Vo vývoji a následnosti produkcie neovulkanitov vzhľadom na geodynamický vývoj je možné sledovať jednotlivé etapy neogénneho vulkanizmu.
 |
Kyslé alkalicko-vápenaté vulkanity areálneho typu
(areálny znamená veľké plošné rozšírenie) zastúpené hlavne ryolitmi, ryodacitmi a ich produktmi. Vekovo sú doložené zo spodného miocénu (egenburg - spodný báden) a z obdobia vrchného miocénu (sarmat - panón). Z produktov spodnomiocénneho vulkanizmu sa na našom území vyskytujú len ich okrajové fácie v podobe tufov (Juhoslovenská panva a Východoslovenská panva). Väčšie rozšírenie majú vrchnomiocénne (sarmat - panón) vulkanity, ktoré tvoria aj extruzívne formy a vyskytujú sa spolu s andezitovými vulkanitmi predovšetkým v stredoslovenskej oblasti. Geodynamicky ich môžeme paralelizovať s iniciálnym štádiom extenzie a sedimentáciou v transpresných podmienkach v spodnom miocéne. Vrchnomiocénne vulkanity je možné naopak paralelizovať s procesmi postriftového štádia.
Intermediálne alkalicko-vápenaté vulkanity areálneho typu
zastúpené hlavne andezitmi, dacitmi a ich produktami. Vekovo sú doložené hlavne zo stredného miocénu (báden - sarmat). Tvoria najspodnejšiu časť stavby veľkých stratovulkánov (štiavnický stratovulkán, stratovul- kán Javorie, stratovulkán Poľana). Horninovo sú zastúpené predovšetkým pyroxenickými a amfibolickými andezitmi. Geodynamicky ich možno paralelizovať so synriftovým štádiom (maximum zaoblúkovej extenzie).
Intermediálne alkalicko-vápenaté vulkanity oblúkového typu
zastúpené hlavne bazaltickými andezitmi, ojedinele dacitmi a ich produktami. Vekovo sú doložené najmä zo stredného miocénu (sarmat). Priestorovo sú viazané predovšetkým na východoslovenskú oblasť (vulkanity Slánskych vrchov a Vihorlatu). Horninovým a geochemickým zložením odrážajú procesy aktívnej subdukcie.
Bázické alkalické vulkanity
vystupujú len v stredoslovenskej oblasti. Vekovo (vrchný miocén - kvartér) aj geodynamicky zodpovedajú záverečným fázam vulkanickej aktivity. Horninovo sú zastúpené predovšetkým bazaltami, nefelinickými bazanitmi. Výskyty týchto neovulkanických hornín sú v prevažnej miere v Cerovej vrchovine. Najmladšie produkty (nefelinické bazanity), ktorých vek je dokumentovaný na 130 000 až 140 000 rokov sa vyskytujú pri Novej Bani (lokalita Pútikov vŕšok).
Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Podnety a námety
Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | radoslav.vavercak@gmail.com