Domov | Kontakt | Instagram | Youtube

Minerály a mineralogické lokality Západných Karpát

unquote
unquote
unquote
unquote
unquote
unquote
unquote

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

-----------------------------

 

Tatrikum

Stavba tatrika pozostáva z kryštalinického jadra a tzv. obalových mladopaleozoických (prvohorných) a hlavne mezozoických (druhohorných) sekvencií. Nad tatrikom v tektonickej superpozícii sú prítomné príkrovy (označované aj ako tzv. subtatranské príkrovy). Spodnejší príkrov označujeme ako fatrikum (krížňanský príkrov), vyšší ako hronikum (chočský príkrov).

tatrikum

Kryštalinikum tatrika je výsledkom hercýnskych magmatických, metamorfných a tekto-nických procesov. Z pohľadu hercýnskej stavby nie je možné oddeľovať kryštalinikum tatrika a veporika, ktoré tvorili jednotný hercýnsky konsolidovaný fundament, na ktorom sa usadzovali sedimenty obalových sekvencií. Hercýnska tektogenéza mala opačnú polaritu (juhovergentnú) ako alpínska. Znamená to, že príkrovy kryštalinika boli nasúvané generálne zo severu na juh, pričom najviac metamorfované horniny boli pozične najvyššie a ich relikty sa dnes vyskytujú najsevernejšie a naopak, najmenej metamorfované sú najnižšie a ich relikty sú zachované najjužnejšie. Alpínske tektonické procesy pôvodnú stavbu pretransformo¬vali do severovergentných príkrovov čím je rekonštrukcia pôvodnej pozície hercýnskych tektonických jednotiek značne komplikovaná. Na základe dnešného stavu poznania je možné rekonštruovať hercýnsku stavbu do troch jednotiek (Bezák, 1994):

vrchná litotektonická jednotka je najviac metamorfovaná (ruly, migmatity, granitoidy) a vystupuje predovšetkým v jadrových pohoriach,

stredná litotektonická jednotka (ruly, svory a relikty nízkostupňových metamorfitov) buduje prevažnú časť kryštalinika veporika,

spodná litotektonická jednotka (nízkometamorfované bridlice) vystupuje v najjužnejších zónach veporika.

Obalové sekvencie tatrika - vrstevný sled mezozoika obalových sekvencií začína v spodnom triase a pokračuje s prerušeniami v sedimentácii (hiátmi) do najspodnejšej vrchnej kriedy (cenoman) s výnimkou obalovej sekvencie v Tatrách a vo Veľkej Fatre, kde stratigrafický záznam končí až v strednom turóne. Spodný trias v celom priestore tatrika je charakteristický kremencami a bridlicami (lúžňanské súvrstvie), ktoré sa diskordante usadzovali na sedimentoch permu, ale aj priamo na kryštaliniku. Kremence predstavujú z veľkej časti ešte suchozemskú sedimentáciu, ktorá bola v strednom triase vystriedaná morskou karbonatickou sedimentáciou (gutensteinské vápence a ramsauské dolomity). Vo vrchnom triase nastalo znovu splytčenie sedimentačného prostredia a sedimentácia pokračovala v lagunárnom až suchozemskom (terestrickom) prostredí, pričom sa usadzovali súbory pestro sfarbených hornín (červené, fialové, žlté pieskovce, bridlice a dolomity), ktorý označujeme ako karpatský keuper. Vo všeobecnosti sa najvrchnejší trias vyznačuje prerušením sedimentácie. Kontinentálne sedimenty vrchného triasu (rét) sa zachovali v Tichej doline v Tatrách, kde sa v nich našli odtlačky stôp dinosaura, nazvané Coelurosauriichnus tatricus. Prerušenie sedimentácie pokračovalo aj v najspodnejšej jure. V strednej jure sa sedimentačný priestor tatrika rozčlenil a usadzovali sa dve kontrastné fácie. Práve na základe rozdielnych fácií v strednej jure môžeme obalové sekvencie rozdeliť na skupinu s hlbokovodným typom fácií (fatranský typ), ktorá má v strednej jure prítomné rádiolarity, rádiolariové vápence a škvrnité slienité vápence a bridlice „fleckenmerge" (allgäuské vrstvy) a plytkovodným typom fácií (tatranský typ) s krinoidovými a piesčitými vápencami (hierlatzské vápence).

Tatrikum bolo v rámci vnútorných Západných Karpát považované za štruktúrne najnižšiu tektonickú jednotku, na ktorej sú ostané jednotky presunuté v podobe príkrovov. V Malých Karpatoch bolo preukázané, že granitoidné masívy sú presunuté na borinskú obalovú sekvenciu, ktorá je považovaná za ešte nižší tektonický element ako tatrikum (infratatrikum). V Považskom Inovci boli identifikované výskyty jurských a vrchnokriedových sedimentov (belická sukcesia), nad ktorými sú v tektonickej pozícii sedimenty obalovej sekvencie a kryštalinikum tatrika. Belická sukcesia je považovaná za zvyšok oceanickej kôry váhika, ktoré by malo reprezentovať tektonický ekvivalent peninika.

Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Minerály tatrika

Kremeň

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Mineralogické lokality tatrika

Borinka - Pajštún, BA - Briežky, BA - Hrubá pleš, BA - Rosslerov lom, Čierna Lehota, Dubová, Pezinok - Rybníček, Pezinok - Trojárová, Stupava

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kľúčové slová

Tatrikum, kryštalinikum, obalové sekvencie.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podnety a námety

Našli ste na stránkach chyby alebo máte námety na ďalšie rozšírenie? Sem s nimi. | radoslav.vavercak@gmail.com